Švédski spisovatelia venujúci sa detektívkam z času na čas používajú vo svojich románoch kresťanské postavy. Výskum ukázal, že obraz veriacich vo švédskej beletrii zvyčajne nie je pozitívny.
Annette Haalandová je pastorka píšuca detektívky. V rámci svojho magisterského štúdia skúmala obraz kresťanskej viery vo vyše stovke najpredávanejších kriminálnych románoch vo Švédsku. V článku, ktorý uverejnila v kresťanských novinách Dagen opisuje, ako ľudia chodiaci do kostola vyzerajú v očiach autorov: sú manipulatívni, nenávidiaci ženy alebo jednoducho blázni.
Kresťanské postavy, hovorí Haalandová, sú „proti vede, bigotné, utláčajúce ženy, popierajúce život, dotieravé, manipulatívne, koloniálne a násilné“.
Sama píše romány o „pastorovi Vivekovi“. Sú vo švédčine, ale vychádzajú aj nemecké preklady.
Haalandová vo svojom článku v Dagene uvádza konkrétne prípady. Napríklad autor Leif G. W. Persson opisuje veriacich ľudí hanlivo. V týchto knihách je cirkev prezentovaná zvyčajne ako kult a jej vodcovia sú manipulatívni a niekedy zločinci. Citáty z Písma ponúkajú „obraz Biblie ako veľmi zvláštnej knihy plnej príkazov, ktoré inšpirujú k vražde“, píše Haalandová.
V knihách od autorskej dvojice vystupujúcej pod menom Lars Kepler sú veriaci bigotní, kolonialisti a násilníci. A príkladov možno uviesť viac.
Samozrejme, bolo by hrozné, ak by boli všetci kresťania takí, pripúšťa Haalandová. A následne sa pýta: v kriminálnom románe sa majú diať hrozné veci, však? „Určite,“ odpovedá si.
Ako dodáva, treba však povedať viac. Autori nenapodobňujú realitu. Uvádzajú špecifické skutočnosti, aby vyvolali napätie. A tieto skutočnosti odrážajú niektoré myšlienky, ktoré v spoločnosti udávajú tón. „Autor a čitateľ musia mať určité základné vnímanie sveta, ak má čitateľ prijať príbeh. Toto vnímanie sa skladá zo základných kultúrnych hodnôt a prevládajúceho ducha doby.“
Na druhej strane, niektoré romány obsahujú aj pozitívne obrazy kresťanstva. Je to tak v deviatich zo 108 skúmaných kníh. Napríklad, v diele Camilly Läckbergovej je kňaz sympaťákom. Ale vo väčšine iných kníh sú kňazi chamtiví, mizogýni alebo proste šialenci. Vodcovia evanjelických slobodných cirkví sú zvyčajne horší ako tí z luteránskej ľudovej cirkvi.
Prečo sa s kresťanstvom – a najmä s kňazmi – v detektívkach zaobchádza tak zle?, pýta sa Haalandová. „Je zaujímavé zamyslieť sa nad kultúrou, kde tieto knihy vznikli. Nad našou kultúrou,“ píše.
Odvoláva sa na religiózneho výskumníka Davida Thurfjella, ktorý uvádza, že sekularizovaná väčšina vo Švédsku je skeptická k viere a vo verejných diskusiách má mierne kritický postoj k náboženstvu. Thurfjell vidí v myslení ľudí tendencie, ktoré kresťanstvo spájajú s pokrytectvom a vymývaním mozgov. Ak chcete dosiahnuť dobrý predaj medzi širokou verejnosťou, podporovanie tejto nedôvery voči náboženstvu Vám môže pomôcť (pretože intenzívne čítanie ide ruka v ruke s identifikáciou).