Ako môžu rodičia udržať záujem svojich detí o vieru? Švédsky profesor psychológie Pehr Granqvist zistil, že inak ako kázaním.
Učenie detí o Biblii ich nemusí nutne držať v náboženských šľapajach rodičov, tvrdí Granqvist. Nedávno vydal knihu o prepojení psychológie a náboženstva, píše denník Dagen.
Náboženstvo je podľa odborníka na psychológiu úzko spojené s teóriou pripútania (attachment theory). Táto teória predpokladá, že deti sa hneď po narodení pripútajú k svojim najbližším opatrovateľom. Táto pripútanosť formuje ich vzťahy pre celý zvyšok života.
Vnímavé rodičovstvo
Rodičia zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní blízkosti detí k ich náboženstvu, zdôrazňuje profesor. Upozorňuje však, že najpodstatnejšou vecou, je neučiť deti o vašej viere ako rodič (nekázať im). „Štúdie ukázali, že vnímavé rodičovstvo v kombinácii s tým, že deti opakovane vidia, ako praktizujete svoje náboženstvo, sú oveľa dôležitejšími faktormi v ochote detí prijať rodičovské normy.“
Rodičia by preto mali odrážať niečo z Božej lásky, ak chcú, aby ich deti nasledovali vo viere. „Tým, že majú deti pozorného a upokojujúceho rodiča, nadobúdajú predstavu o milujúcom a odpúšťajúcom Bohu. Zvyšuje to pravdepodobnosť, že deti budú chcieť mať s takýmto Bohom niečo spoločné, dokonca aj v dospelosti.“
Bezpečný prístav
Granqvist tvrdí, že náboženstvo a prepojenie s ostatnými spolu úzko súvisia. „V našich štúdiách sme napríklad zistili, že Boh spĺňa takmer všetky kritériá Osoby, s ktorou sa môžeš cítiť prepojený. Je to Niekto, ku komu môžeš pociťovať blízkosť, Niekto, kto je bezpečnou základňou a bezpečným prístavom. Navyše, Boh je Niekto, koho vnímaš ako väčšieho a múdrejšieho ako si ty.“
Profesor preto vidí, že dosť ľudí, ktorí majú problémy s pripútanosťou, sa obracajú na Boha. „Niektorí vidia Boha ako východisko zo životnej krízy. V náboženských rozhovoroch ľudia niekedy zažívajú nádej na nové ráno a liečivý potenciál. Pociťujú, že Boh prijíma ich volanie o pomoc spôsobom, akým to ľudia nedokážu.“