V čase, keď prístup k pornografii nikdy nebol taký jednoduchý ako dnes a spôsobuje spúšť, najmä medzi mladými ľuďmi, výskumná pracovníčka ECLJ Priscille Kulczyková pripomína, že práve uplynulo 100 rokov, čo Francúzsko podpísalo Dohovor o potlačovaní rozširovania necudných publikácií a obchodu s nimi.
12. septembra 1923 v Ženeve podpísalo niekoľko desiatok štátov (v rámci Spoločenstva národov) vrátane Francúzska Dohovor o potlačovaní rozširovania necudných publikácií a obchodu s nimi. Na základe tejto zmluvy sa štáty zaviazali zakazovať a potláčať akékoľvek vydávanie, uvádzanie na trh alebo šírenie obscénneho materiálu vrátane kinematografického. Zmluvné štáty sa zaviazali stíhať a trestať obchodovanie s pornografickým materiálom, a to vo veľmi širokom rozsahu, pokiaľ ide o druhy obsahu a súvisiace činy.
Iniciatíva francúzskej vlády
Francúzsko bolo hnacou silou tohto medzinárodného dohovoru; v roku 1910 v Paríži presadilo uzavretie Dohody o potlačovaní rozširovania necudných publikácií, ktorej cieľom bolo uľahčiť vzájomnú výmenu informácií so zámerom vyšetrovať a trestať trestné činy súvisiace s obscénnymi publikáciami. Práve táto zmluva viedla o trinásť rokov neskôr k Dohovoru, ktorý dnes dosahuje storočnicu.
Oživenie medzinárodného dohovoru?
Hoci sa na tento medzinárodný dohovor zabudlo, zostáva v platnosti. Na rozdiel od Dánska, Holandska a Nemecka ho Francúzsko nikdy nevypovedalo, a preto sa k nemu naďalej zaväzuje.
Dohovor sa však ani zďaleka nedodržiava. V roku 1995 francúzsky najvyšší súd rozhodol, že „od nadobudnutia účinnosti článku 227-24 trestného zákonníka, sú výroba a šírenie pornografických materiálov trestné len vtedy, ak je pravdepodobné, že tieto materiály uvidí alebo bude vnímať maloletá osoba“. Trestné áno, ale bohužiaľ nie trestané. Podľa francúzskeho regulačného orgánu pre audiovizuálnu a digitálnu komunikáciu (ARCOM) má vo Francúzsku každý mesiac prístup na pornografické stránky 2,3 milióna maloletých. Medzinárodné zmluvy by však mali mať prednosť pred zákonom, t. j. práve tento medzinárodný dohovor by mal mať prednosť pred trestným zákonníkom.
V každom prípade, Francúzsko má právny základ na boj proti pornografii, a to nielen vtedy, keď sa týka maloletých. Je to dôležité, pretože problematika pornografie sa neobmedzuje len na ochranu maloletých. Dosiahnutie veku 18 rokov nechráni dospelých pred škodlivými účinkami konzumu pornografie, či už z hľadiska fyzického a duševného zdravia (najmä pokiaľ ide o riziko závislosti), alebo v oblasti vzťahov a citov. Myslieť si, že pornografia je nebezpečná len pre maloletých, znamená prehliadať potrebu chrániť „hercov“, najmä ženy, ktoré sú často obeťami násilia, obchodovania s ľuďmi a kupliarstva. Maloletí alebo dospelí – konzumenti pornografie sa nepriamo podieľajú na tomto násilí.
Spoločnosť si musí uvedomiť rozsah negatívneho vplyvu pornografie ako na „výrobcov“, tak aj na „konzumentov“, a musí sa zaviazať bojovať proti tejto pohrome. Zabudnutý Dohovor k tomu môže prispieť – aktivisti a združenia by sa naň mohli odvolávať pri svojich právnych krokoch. Pokiaľ ide o Francúzsko, ktoré bolo iniciátorom tohto textu, je úplne legitímne dať mu nový impulz, spojiť signatárske štáty a pracovať na jeho aktualizácii a súčasnom uplatňovaní v kontexte internetu.