Pre Jána Čarnogurského ml. je Bitcoin kráľom kryptomien. Napriek tomu sú niekedy užitočnejšie iné kryptomeny.
Prečo sa Bitcoin nestal platidlom? Je Bitcoin digitálnym zlatom? Začnú sa kryptomeny na Slovensku používať po zavedení transakčnej dane viac? Čo sa dnes oplatí ťažiť? Pozvanie do štúdia Hlavných Správ prijal advokát, bývalý programátor a odborník na kryptomeny JUDr. Mag. Ján Čarnogurský.
Bitcoin sa nestal platidlom
Bitcoin sa nestal platidlom z istých dôvodov, začal náš rozhovor odborník na kryptomeny. Tým najdôležitejším je fakt, že nie je „dostatočne stabilnou“ menou.
“Jeho hodnota sa mení v porovnaní s inými používanými menami ako dolárom alebo eurom alebo inými hlavnými menami aj o niekoľko desiatok percent, niekedy denne“ popísal základný problém Bitcoinu ako platidla Ján Čarnogurský a doplnil, že ďalším problémom bola rýchlosť prevodu medzi kupujúcim a predávajúcim. Ten niekedy trval aj niekoľko hodín. Lighting sieť prevody, ktoré v pôvodnej sieti trvali aj niekoľko hodín, výrazne zrýchlila. „Stalo sa napríklad, že keď ste sa chceli zúčastniť konferencie o Bitcoine a chceli ste si za Bitcoin kúpiť lístok, tak to nebolo možné, pretože by to trvalo veľmi dlho.“
Šporiť v Bitcoine je lepšie ako v súčasných fiat menách
Hoci Bitcoin nie je vhodným platidlom, má niektoré špecifické vlastnosti, ktoré ho robia spoľahlivým prostriedkom na ukladanie hodnoty. Jednou z nich podľa Jána Čarnogurského, je skutočnosť, že vyťažiť je možné najviac 21 miliónov kúskov Bitcoinov. „Nie je možné, aby ich bolo viac a tým pádom v porovnaní s inými menami (napr. súčasné Euro), kde sa stále tlačia ďalšie a ďalšie peniaze, by si mal zachovať určitú stabilnú hodnotu, resp. v porovnaní s bežnými menami, by jeho hodnota mala rásť, lebo tie iné meny podliehajú oveľa vyššej inflácii.“ pomenoval základnú vlastnosť, ktorá Bitcoin predurčuje byť prostriedkom šporenia.
Bitcoin ako digitálne zlato. Áno, či nie?
„Sú určité vlastnosti Bitcoinu, ktoré sú porovnateľné so zlatom: je ho iba konečný počet, čiže fyzicky je možné vyťažiť iba určité množstvo, na jeho ťaženie je potrebné spotrebovať energiu, konkrétne elektrickú. Tiež je možné ho ukladať nejakým spôsobom či už bezpečným alebo nebezpečným.“ uviedol Čarnogurský vlastnosti, ktoré má Bitcoin podobné ako fyzické zlato. Ale doplnil, že závislosť na el. energii, na tom, že je dostupný, len, ak bude fungovať internet, mobilná sieť, ho od fyzického zlata odlišujú. Tieto skutočnosti je možné vnímať navyše ako rizikové.
„Fyzické zlato, tým, že nie je dosť dobre možné vždycky okontrolovať, kde sa to zlato nachádza, kto ho má, tak bude mať vždycky navrch, pretože Bitcoin predsa závisí od elektriny.“ dodal odborník na krypto meny. A ešte doplnil jednu významnú podobnosť zlata a Bitcoinu. Ani jedna „mena“ nie je tvorená z dlhu, kým nové fiat peniaze sa do obehu dostanú len, ak si ich niekto požičia.
Zhodli sme sa na tom, že diverzifikovať, do čoho ušetrené peniaze ukladať, je užitočné vždy.
Prednosťou Bitcoinu oproti zlatu je rýchlosť jeho použitia. Aj napriek tomu, že existujú portály, ktoré umožňujú nákup, či predaj zlata, považuje Čarnogurský za oxymoron možnosť elektronicky zaplatiť fyzickým zlatom, ktoré máte niekde doma v trezore.
Rovnako ako zlato, ani Bitcoin nepodlieha inflácii. „Najmä z toho dôvodu, že je možné vyťažiť iba obmedzené množstvo Bitcoinov. Aj keď dnes sa už hovorí, že vraj sa to možno raz zmení, ale dnes je to tak.“ zdôvodnil odolnosť Bitcoinu voči inflácii Čarnogurský.
V ďalšom ešte vysvetlil, čo to je „halving“ tzv. rozpolenie a prečo sa zhruba raz za 4 roky udeje. „Zjednodušene, každé 4 roky sa vyťažia ako keby všetky možnosti všetkých čísel nenulových blockchaine. A tým pádom sa musí pridať ako keby ďalšia nula na začiatok každého čísla bloku, vyťaženého bloku. A tým pádom je o polovičku menej tých možností nenulových číselných v dvojkovej sústave, ktoré môžu označovať číslo toho bloku.“ zakončil vysvetlenie jednej zo špeciálnych vlastností Bitcoinu Čarnogurský.
Bitcoin sa dnes predáva za 100 000 USD a jeho hodnota stále rastie
„V prvom rade sú to očakávania ľudí. Bitcoin má približne 55 % dominanciu na trhu kryptomien.“ pomenoval hlavnú príčinu jeho stáleho rastu odborník na kryptomeny a doplnil, že skutočnosť, že viac ako polovica peňazí je uložená práve v ňom z neho robí kráľa kryptomien. Tým pádom aj väčšina pohybov nahor, či nadol sa deje práve s Bitcoinom. A pridal ďalšie príčiny:
„No a vždy, keď je veľa vojen a nejak veľa obmedzení ekonomických a veľa iných problémov, a aj veľká inflácia… čiže keď tieto problémy riešia vlády tým, že tlačia peniaze, tak zväčša to vytvára takzvaný inflačný tlak. To znamená aktíva, ktoré nepodliehajú inflácii, lebo ich nie je možné natlačiť alebo namnožiť ľubovoľným množstvom, ako sú tu nehnuteľnosti alebo aj Bitcoin, tak zväčša reagujú rastom. Ale ten rast nie je vždy rovnomerný a rozdelený priemerne rovnako.“
Aj zvolenie Trumpa prezidentom Spojených štátov sú spojené s očakávaniami, ktoré sa prejavili na raste Bitcoinu, nakoľko sa netají podporou Bitcoinu, resp. kryptomien.
„Pri dlhodobom, pravidelnom sporení je vždy dôležité aby vaše úspory rástli.“ uviedol Čarnogurský, s tým, že tlak na jeho rast vytvára aj už spomínaný halving, nakoľko každé 4 roky na vyťaženie polovičného množstva Bitcoinov je potrebné rovnaké množstvo el. energie. „Tým pádom ako keby hodnota nákladov na ťažbu Bitcoinov vzrástla dvojnásobne. No a to sa deje stále, až kým sa nevyťaží 21 miliónov a potom už sa nebudú dať vyťažiť žiadne. Takže to očakávanie je, že cena Bitcoinu pôjde hore, je veľká.“
Bitcoin ako základ nového platobného systému vhodný nie je
„Pozrite, jedna kryptomena, volá sa Ripple, XRP, ktorá bola presne na to vytvorená aby ako keby nahradila SWIFT.“ začal rozvíjať úvahu nad možnosťou postaviť nový platobný systém práve na Bitcoine odborník na kryptomeny. A doplnil, že jej tvorcom sa podarilo zlacnieť a zjednodušiť prevody peňazí. Avšak ich úspech bol náležite potrestaný, lebo sa nestretol s pochopením americkej komisie pre cenné papiere SIC. Rastu tejto meny rovnako ako Bitcoinu prospelo znovuzvolenie Donalda Trumpa, lebo úvahy, ako znížiť náklady spojené s prevodmi peňazí, existujú už dlho.
Na blockchaine existujú už aj niektoré banky, ktoré nahrádzajú kamenné banky v kryptosvete, doplnil Čarnogurský. Z toho najznámejšou je AAVE. „Tam si môžete vložiť kryptopeniaze a dostanete za to úrok. A môžete si aj požičať kryptomenu a musíte platiť úrok a musíte ho zabezpečiť kolaterálom tiež v nejakej kryptomene.“ a doplnil, že výhodou je, že bankové činnosti v kryptosvete, teda bez zásahu človeka, nie sú vystavené ľudským omylom. Na druhej strane môžu obsahovať chybu, ktorú môžu v budúcnosti zneužiť nejakí hackeri. Avšak s týmto rizikom pracujú aj kamenné banky, lebo dnes na spravovanie peňazí používajú počítačové programy.
To, že takéto bankové domy majú oveľa nižšie prevádzkové náklady, nakoľko nepotrebujú zamestnancov, kancelárie, atď…, je pochopiteľné.
Ján Čarnogurský nevidí Bitcoin ako základ takéhoto bankového systému, nakoľko má vlastnosti, ktoré ho predurčujú skôr na dlhodobé uchovanie hodnoty. Za vhodnejšie na každodenný platobný styk považuje kryptomeny, ktoré sú už dnes naviazané na nejaké aktíva reálneho sveta. Napr. stablecoiny, naviazané 1 k 1 k doláru, či euru. Bitcoin so svojou veľkou volatilitou na to vhodný nie je.
Bitcoin sa nestane menou na obchodovanie medzi krajinami BRICS
„Tak to rozhodne neočakávam. A vôbec ani neočakávam, že by sa v BRICS-e dokázali dohodnúť na nejakej konkrétnej mene. A v podstate odkedy členmi BRICS-u môže byť aj, a sa stal aj Irán aj Saudská Arábia, je to skoro vylúčené.“ rozhodne odmietol úvahy o tom, že by sa Bitcoin stal platidlom medzi krajinami BRICS, Čarnogurský.
Na druhej strane Rusko už dnes využíva Bitcoin na obchádzanie sankcií a predpokladá, že v tom bude pokračovať.
Svet by lepší nebol, keby sa používali neinflačné peniaze
Podľa názoru Jána Čarnogurského je primeraná inflácia potrebná na zabezpečenie ekonomického rastu. Otázkou je, či je pre nás dobré donekonečna hospodársky rásť. Či nás to posúva ďalej, či to robí lepších nás a či aj život je vďaka tomu krajší, alebo práve naopak. Podľa Čarnogurského zastavenie hospodárskeho rastu by zastavilo ľudskú kreativitu.
Ako príklad, kde fungovanie spoločnosti postavili nie na inflačných, ale naopak na deflačných peniazoch, uviedol použitie vlastnej meny v rakúskej dedinke Wörgl pred druhou svetovou vojnou. Podľa neho bola táto mena úspešná nielen preto, že nútila ľudí točiť peniaze, ale aj vďaka tomu, že popri tejto rast podnecujúcej mene existovala iná mena, ktorá fungovala ako úložisko hodnoty. V každom prípade tento pokus skončil nie tým, že by sa projekt ukázal ako neživotaschopný, ale vďaka tomu, že ho zakázala rakúska centrálna banka prostredníctvom súdneho rozhodnutia.
Na niečo sú vhodnejšie iné kryptomeny ako Bitcoin
Niektoré kryptomeny sú dizajnované na konkrétny účel, uviedol odborník na kryptomeny. Napr. už spomínané stablecoiny, ktoré naviazané na existujúcu menu môžu veľmi dobre fungovať ako platidlo, presne tak ako hotovostné peniaze, akurát v elektronickom svete.
„Sú potom meny, ktoré slúžia ako odmena za nejaké aktivity. Nemusí to byť zrovna ťažba, môže to byť poskytovanie pokrytia nejakého dátového prenosu alebo nejakých prevodov, nejakých iných aktív. Sú aj také meny, ktoré garantujú, že sa nedá vystopovať, kto ich previedol a kam.“ doplnil Čarnogurský.
V Česku zaviedli časový test na zdaňovanie kryptomien
V českom parlamente schválili poslanci ako jeden muž zákon, ktorým stanovili, že ak neprevádzate aktíva v kryptomene do troch rokov späť na Českú korunu, tak neskôr nemusíte z príjmu získaného na tomto prevode odviesť štátu daň z príjmu.
Čarnogurský to považuje za neškodné politické gesto, nakoľko aj tak štát nemá mechanizmy, aby prevody v kryptosvete medzi peňaženkami stotožnil s fyzickými osobami. Takže príjmy z tejto dane sú pre štát podľa neho minimálne. Za súčasnej situácie, či štát uvedenú vec má ošetrenú legislatívne alebo nie, významnú rolu nehrá.
Bezpečnosť používania kryptomien
Používanie kryptomien považuje odborník na kryptomeny za bezpečnú vec. Na druhej stane varuje ľudí pred sociálnym inžinierstvom prípadne phishingom, ktorým podvodníci dokážu z vystrašených ľudí poľahky vymámiť heslá (slová) vygenerované pri vytváraní peňaženky. Nikomu nedôveryhodnému tieto „slová“ neposkytujte, aj keby podvodník za ne ponúkal vyriešenie nejakého technologického problému. Taký totiž neexistuje: „Nikdy nepovedzte niekomu inému týchto 12 alebo 24 slov.“
Riziko spojené s používaním kryptomien sa dá podľa Čarnogurského znížiť hlavne samovzdelávaním.
Kryptomeny ako prostriedok na optimalizáciu transakčnej dane
Ján Čarnogurský považuje používanie kryptomien ako možného prostriedku na optimalizáciu novozavedenej transakčnej dane.
„V prípade, ak by aj vaši dodávatelia aj vaši odberatelia akceptovali platby v kryptomene, tak na ňu sa transakčná daň nevzťahuje a tým pádom je jednoduchý spôsob, ako tú daň obísť práve cez kryptomeny.“
Malo by ísť o kryptomenu viazanú na nejakú inú menu, napr. Euro. Transakčnú daň by podnikateľ zaplatil len pri nákupe kryptomeny. Daň má mať výšku 0,4 % zo sumy prevodu, avšak maximálne 40 EUR. Preto malé množstvo veľkých transakcií bude zdaňované menej ako veľa malých transakcií. To znamená, že ak nakúpi naraz väčšie množstvo kryptomeny a následne bude transakcie realizovať v kryptomene, tak vie daň s transakcií významne znížiť. Viac k tomu uviedol vo svojom článku (tu).
Boom používania kryptomien v súvislosti so zavedením transakčnej dane neočakáva, nakoľko pre mnoho starších ľudí používanie kryptomien v platobnom styku nemusí byť jednoduchá záležitosť.
Na konci rozhovoru sme sa pobavili aj o tom, čo to znamená ťažiť kryptomeny, čo sa oplatí ťažiť, čo na ťažbu potrebujete, a či považuje za bezpečné investovať do nejakej „bane“ v zahraničí. Ale aj o tom, čo si odniesol z výstupu na najvyššiu horu sveta a aké výzvy má Ján Čarnogurský ešte pred sebou.
René Števánka