Mohlo by to znieť ako ďalší kanadský žartík najznámejšieho amerického inžiniera a vynálezcu, avšak Elon Musk potvrdzuje: Ponúka Wikipédii miliardu dolárov, ak sa premenuje na „Dickipédiu“ (výraz odkazuje na mužský genitál)…
Musk si z nás nestrieľa a aby to bolo jasné, po roku znovu prihlásil k svojej už skôr vyslovenej ponuke na sieti X, ktorej je vlastníkom. A urobil tak rovno na štedrý deň… Jeho podmienkou pritom je, aby sa Wikipédia premenovala minimálne na jeden kalendárny rok na Dickipédiu – teda keby sa to preložilo do slovenčiny niečo ako Koko*pédiu, pretože tento výraz by podľa Muska omnoho lepšie vystihoval obsah, ktorý sa na Wikipédii nachádza.
Tento iniciatívny návrh reaguje na dávnejšie vyhlásenia samotných prevádzkovateľov Wikipédie, podľa ktorých portál nie je „na predaj“. V zmysle, že ho tvorí nezávislá komunita. Ale je tomu naozaj tak? A načo sú im ďalšie a ďalšie dotácie?
Pozrime sa, kto za celým projektom stojí. Akási „Nadácia Wikimédiá.“ Nezisková organizácia, ak by ste to neboli uhádli aj sami. Podľa Muska pýtajú na svoj chod veľké peniaze, hoci – ako sám dodáva – ide len o správu textových súborov, ktoré by sa mu zmestili všetky do mobilu…
Plus majú pomoc dobrovoľníkov z celého sveta. Ich záujmom je údajne formovanie takého virtuálneho prostredia budúcnosti, ktoré bude vo všeobecnom verejnom záujme…
Avšak prečo potom vynaložili 50 miliónov dolárov zo svojho rozpočtu na iniciatívu DEI (diverzita, rovnosť, inklúzia)? (https://nypost.com/2024/12/25/business/elon-musk-urges-supporters-not-to-donate-to-wikipedia-over-dei/) Musk v tejto súvislosti výstižne hovorí o „Wokepédii“…
Aký účel má konkrétne splniť tých 50 miliónov?
Odhliadnuc od tejto otázky: Pozrite, problém nie je so základnými faktami, ktoré tam človek nájde – pokiaľ sa raz Andy Warhol narodil 6. augusta 1928, nie je o čom. Fakty sú fakty (hoci aj v tejto sfére sa už stalo, že sa Wikipédia zmýlila). Avšak pri témach, ktoré si vyžadujú analýzu, alebo doposiaľ neboli uzavreté – ako napríklad vojna na Ukrajine – nemôžeme citovať Wikipédiu ako relevantný zdroj. Môžeme si „požičať“ jej faktografickú inteligenciu, teda nazbierané a potvrdené „tvrdé“ dáta. Lenže pri geopolitických (alebo napríklad aj estetických) otázkach existuje mnoho rôznorodých výkladov.
Wikipédia však má zrejme vo všetkom jasno… pričom mnohé témy sú zaťažené progresívnou ideológiou a sú vykladané neobjektívne. Rovnako tak sú nepriatelia týchto progresívnych ideológii hanení a Wikipédia o nich uvádza jednostranné informácie. Tak je to aj s informáciami, ktoré sú na Wikipédii uvedené o Hlavných správach. Ide o tendenčné a jednostranné informácie postavené na vyjadreniach konkurenčných novín, ktorých zmenu nedokážeme dosiahnuť.
Paradoxne pritom sama seba kriticky hodnotí v odkaze na svoju spoľahlivosť. V danom texte uznávajú autori, že nemožno brať túto online „encyklopédiu“ za stopercentný zdroj. Preto sa aj akademická obec zhoduje, že zatiaľ čo na „odpichnutie sa“ od témy môže Wikipédia poslúžiť, do finálnych prác by sa ako zdroj dostávať nemala.
Do vlastných radov mieri sieť aj článkom o svojej kritike vonkajšími pozorovateľmi. Autori tu uznávajú, že vzhľadom na to, že existujú v rámci editorov stránok akési „komunity“, teda relatívne homogénne sociálneskupiny, môže dochádzať k prezentácii niektorých názorov s predpojatosťou a zaujatým stanoviskom.
Takže toľko o „objektivite“.
Ich bežný čitateľ si potom utvorí obraz o veciach, ktorý nemusí zodpovedať realite – a na základe toho si formuje názor, ktorý šíri ďalej. Asi sa zhodneme, že taký postup nie je práve vo „verejnom záujme“…
Harvardská univerzita má osobité webstránky venované manuálu práce s online zdrojmi. Podľa akademikov je Wikipédia dobrý zdroj v prípade, že chcete urovnať spor so spolubývajúcim študentom na ľahkú tému. Za relevantný zdroj pre odborné práce ju však neodporúčajú. Ako základný referenčný materiál – prečo nie? Avšak čokoľvek publikované na jej stránkach treba overiť zo zdrojov, ktorých spoľahlivosť je zaručená, napríklad z tlačených encyklopédií. Veď v minulosti sa už stalo, že na stránky niekto zámerne umiestnil dezinformáciu alebo hoax. Potom chvíľu trvá, kým bude opravená chyba – ak si ju vôbec niekto všimne…
Na tému pochybnej objektívnosti Wikipédie vznikajú aj samostatné štúdie. Tu spomeňme výstižne nazvanú „Neutralita Wikepédie: Mýtus alebo realita?“ David Rozado, výskumný pracovník magazínu City Journal, sa venoval podrobnému vyhodnocovaniu politických wikistránok. Jeho zistenia nie sú prekvapujúce: Wikipédia pri písaní politických profilov pracuje aj s určitou náklonnosťou k vybraným osobám či ideologickým prúdom. A tak sa ukazuje, že pravicovo zvažujúci politici nie sú vykreslení v takom dobrom svetle, ako bývajú ich náprotivky. Inými slovami, je tu zjavná tendenčnosť.
Larry Sanger, jeden z tých, čo stáli pri spustení Wikipédie v roku 2001, dokonca varuje, že by jej nik nemal veriť! Ako spresnil, „ľavicová armáda dobrovoľníkov“ vystrihne zo stránok všetko, čo sa nehodí do jej politickej agendy…
Potrebujeme azda ďalší dôkaz, že tu máme dočinenia s propagandistickým nástrojom kultúrneho neomarxizmu?
Pokiaľ všetky uvedené skutočnosti vezmeme seriózne do úvahy, musíme sa pýtať, či je naozaj vhodné, aby tento nástroj možných dezinformácií či zaujatých stanovísk smel byť používaný ako hodnoverný zdroj v prácach našich študentov…
Ministerstvo školstva pracuje na Nežnej revolúcii v obore – asi by stálo za to, zamyslieť sa aj nad touto otázkou.
Marián Kluvanec