Bibiana Revue, časopis o umení pre deti a mládež chcel propagovať rodovú dysfóriu. Na jeho stránkach mala totiž vyjsť odborná recenzia na knihu venovanú problematike genderovej neistoty, resp. „nebinárnosti“ u mladých…
„Jedného dňa si (Lukáš) vezme, čo mu nepatrí a prebudia sa v ňom nové pocity. Zisťuje, že na svete sú ľudia, ktorí sa necítia byť ani mužmi, ani ženami a rozhodne sa pátrať po ich osudoch…“
To je v kocke zápletka knihy s názvom Stáva sa Elu (z českého originálu Ani holka ani kluk). Za projektom stojí istý Marto Kelbl, „nebinárna osoba“ (v skutočnosti muž). Vraj sa okrem iného venuje aj umeleckým workshopom pre deti…
Nuž, MOJIM deťom sa rozhodne venovať nikdy nebude.
Aktuálna riaditeľka Bibiany (Medzinárodný dom pre deti), Petra Flach, túto recenzia nepustila von. No pasarán!
A veľmi dobre urobila – je nežiadúce, aby pomotané hlavy motali hlavy aj našim deťom.
Samozrejme sa hneď strhla kucapaca, že ide o „cenzúru“…
Zaujímavý fakt: recenzentkou knihy Ani holka ani kluk je istá vysokoškolská docentka, PhDr. Milena Šubrtová, PhD. Pôsobí v Čechách, na Katedre českého jazyka a literatúry Masarykovej univerzity. A keďže máme rovnaké akademické tituly (až na docentúru), a obaja sme doma práve v estetickej oblasti, trúfam si zodpovedne prehlásiť, že v prípade recenzovania knižky s danou tematikou nejde primárne vôbec o popularizáciu „kvalitnej“ literatúry pre deti.
Naopak, ide o popularizáciu genderovej agendy – a teda určité politikum.
Vzhľadom na to, že do časopisu mohla vsiaknuť politická ideológia (súčasný ultraliberalizmus), je absolútne namieste krok, ktorý vykonala riaditeľka Flach.
Pritom neodmietla – podľa jej vlastných slov – predmetný príspevok z čírej mocenskej pozície. Ani apriori neodmieta dialóg o citlivých témach. Najprv dokonca požiadala autorku recenzie o komunikáciu, kde žiadala zdôvodniť, prečo sa Bibiana Revue má venovať práve takejto knižke.
A odpoveď?
Odstúpenie vedeckej rady časopisu!
To nevymyslíš, to sú „citlivé duše“ z akademického sveta…
Anotácia knihy tiež hovorí, že hlavný hrdina Lukáš nikam nezapadá, pretože dievčatá sa začínajú maľovať, a chlapci sa hrajú na mobiloch. Prosím vás… Tiež som nikdy nikam poriadne „nezapadal“. Bol som nemehlo na techniku aj futbal, zato som rád čítal, a hrával sa s dievčinou od susedov s bábikami. Ale nikdy som ani na okamih nezapochyboval, že som chlap. Niektorí sme už raz takí – vytŕčame, máme „iné“ koníčky, nemožno nás zaradiť do škatuľky.
To však neznamená, že začneme pestovať predstavy o našej údajnej „nebinárnosti“!
Ľudia, spamätajte sa, nevtláčajte tieto myšlienky do hláv širokej verejnosti! Aká nebinárnosť? Existuje len problematická puberta, keď nami zmietajú hormóny a neistoty. A niekomu ostatnú do dospelosti – ako manželovi mojej známej, ktorý sa ide dať kompletne preoperovať na ženu…
Toto chceme?
Keď už chceme viesť na túto tému diskusiu, tak prostredníctvom odborníkov. A nie na stránkach časopisov o detských knižkách, alebo priamo na stránkach detských knižiek, ktoré napísali a ilustrovali ľudia, ktorí sami nevedia, čím vlastne sú…
„Rodová neistota“ nepatrí do literatúry pre deti! Deti potrebujú práveže istoty.
Zabrániť publikovaniu recenzií na tento typ kníh preto nie je žiadna „cenzúra“ – je to správny, logický, zdravý, preventívny krok na zastavenie šírenia liberálnej LGBTi propagandy.
V prípade vydania recenzie by celá zodpovednosť padla na hlavu vydavateľa – teda riaditeľky Flach. Tá pritom poznamenala, že toto nie je prvýkrát, čo sa v súvislosti s Bibianou objavuje téma sexuality. Podobné tituly sa totiž pred časom dostali do výberu Najkrajších kníh Slovenska…
A tak riaditeľka koná – slušne, ale rázne, ako hovorí istý klasik.
Marián Kluvanec