V hlavnom meste školia mestských policajtov, ako „správne“ komunikovať s ľuďmi z LGBT komunity…
Sám by som tomu neveril, keby tú informáciu nepriniesli hneď dve médiá (dokonca jedno pre anglických čitateľov, asi aby o našom „progresívnom prístupe“ vedel aj svet).
Tento článok mohol mať aj nasledovný nadpis: Postrelené dievča z Teplárne dáva inštruktáž policajtom, ako sa s kvír ľuďmi baviť s rešpektom. Avšak vecná žurnalistika z princípu nebude podsúvať čitateľom emocionálne podčiarknuté výroky, a takto ich citovo vydierať. Takže len informatívne:
Radka Trokšiarová, o ktorú ide, bola obeťou streľby na Zámockej ulici. Našťastie vyviazla, hoci s ťažkým zranením. Je to tragické, čím si musela prejsť, a je potrebné sa jednoznačne vymedziť voči akémukoľvek násiliu, a odsúdiť akékoľvek nenávistné prejavy. Všetci občania SR majú právo na pokojný, bezpečný život.
Teraz je však téma celkom iná: Trokšiarová totiž prednáša mestským policajtom o komunikácii s ľuďmi z LGBTI komunity. Pritom vyštudovala environmentálny manažment na Technickej univerzite vo Zvolene. A tak je na mieste sa spýtať: Čo ju kvalifikuje na post inštruktorky komunikácie s verejnosťou, resp. s jej určitou skupinou? Titul z teórie obhospodarovania prírodných zdrojov? Má k nemu azda ukončené aj pedagogické minimum? Netuším. Vyštudovala aj komunikačný odbor? Netuším. Gender studies alebo niečo podobné? Viete, vraj kadetov vyučuje aj rešpektovanie „nových zámen“ rodovo odlišných ľudí…
Podľa vás to je v poriadku? Policajt má seriózne rešpektovať človeka, ktorý ho vyzve, nech ho oslovuje „oni/ono“? Toto je nový zlatý štandard?
Je vôbec vypracované a schválené kurikulum, ktoré hovorí o zaradení tohto obsahu do prípravy mestskej polície?
Ale to nie je všetko: Trokšiarová nie je len obyčajný komunikačný „odborník“. Ona je rovno asistentka veliteľa Útvaru zásahovej jednotky a kynológie (ÚZJaK)… Predpokladám, že absolvovala všetky potrebné školenia či odborný výcvik, aj keď možno to ako asistent ani nemusíte. Stačí vo „Valloslave“ azda prioritne spĺňať nejaké iné, špecifické kritériá?
Neviem, nekonštatujem, nehodnotím – len sa pýtam.
Taký kancelár Scholz by o tom asi vedel rozprávať hodiny – veď na jeho nedávnej konferencii k téme LGBTI vystúpili ako tanečníci v silónkach, tak šéf nemeckej kontrarozviedky s dúhovou vlajkou na chlopni saka. A to nie je žart. Možno tak fraška.
Pri všetkej vážnosti ale treba znovu a znovu zdôrazňovať, že všetci ľudia majú rovnaké práva a nie je možné nikoho diskriminovať z dôvodu jeho vierovyznania, farby pleti, národnosti alebo sexuálnej orientácie. To je holý fakt, ale aj zákon. V tejto veci nesmie dôjsť k nedorozumeniu. Nemožno nikomu ani ubližovať, ani ho šikanovať – to všetko sú konania, ktoré treba rázne odmietnuť a prísne trestať.
Súčasne nemôže od nás nemecký kancelár – alebo ktokoľvek iný – seriózne žiadať, či nedajbože vynucovať (!) „rešpekt a uznanie“ (Scholzove slová) takých aktivít, ako je dobrovoľná chirurgická úprava pohlavia, pumpovanie hormónov do mladistvých, latexový fetišizmus, uprednostňovanie análneho styku pred štandardným, alebo aj preformátovanie platných gramatických pravidiel (teda používanie „neo-zámen“). Scholz takými požiadavkami zo seba robí pred troma štvrtinami sveta pajáca.
A ešte aj konzervatívci z krajín kolektívneho Západu si budú nad ním len klopkať po čele.
Pozrite, ľudí, ktorí sú iní (v akomkoľvek zmysle), môžeme prijať, s tým nie je problém. Avšak rešpekt a uznanie, po ktorých Scholz volá, sa získavajú buď na základe výnimočných charakterových vlastností, alebo podávaním kvalitných výkonov: či už v práci alebo v umení alebo v športe, a tak ďalej…
To, čo agresívny progresivizmus-liberalizmus na západe – ale očividne už aj u nás – momentálne predvádza, je očividné smerovanie v ústrety akémusi LGBTI-trans-totalitarizmu, teda novej forme politickej, spoločenskej, kultúrnej i mocenskej nadvlády neštandardných, dobovo populárnych hnutí sexuálnych menšín nad obyčajnou, bežnou, štandardnou, väčšinovou populáciou.
Veď ako ináč nazvať to, keď od mužov zákona chcete, aby rozoznávali u ľudí iné pohlavie, než majú uvedené v občianskom preukaze? „Nebinárna osoba“ povie policajtovi, nech ju neoznačuje ako slečnu, ale ani ako pána – taká vec sa reálne stala aj u nás. Čo toto je?
Len preto, že západná Európa už na túto hru pristala, je teraz rad aj na nás? To je argument? Čo tam po tom, že sa prieči zdravému rozumu, prírode, aj Bohu…
Poďme teda od úradov hromadne vyžadovať, aby rešpektovali, ako sa práve aktuálne cítime! Nech by sme aj boli „stredný rod“! Občiansky preukaz je takto degradovaný na zdrap papiera, z medicíny a biológie sa stávajú prežité, „reštriktívne“ či „hetero-normatívne“ pavedy.
Nová doba! Úplne vidím, ako v blízkej budúcnosti nejakú trans-osobu v bezvedomí prinášajú do nemocnice, a zdravotník povinne referuje doktorovi: „Pacient je biologicky muž, vek tridsaťdva rokov, identifikuje sa ako trigender…“
Ale toto všetko je len môj osobný postreh k problematike, a môžem sa vo všetkom mýliť – budem rád, keď ma doplníte, prípadne opravíte, či spripomienkujete v komentároch. Hádam nám za slušné, nekonfliktné vyjadrenie názorov zatiaľ nehrozí žiaden postih.
Aj keď napríklad spisovateľka J. K. Rowlingová, autorka Harryho Pottera, sa vyjadrila, že radšej pôjde do väzenia, než by ju niekto mal donútiť používať transgenderové zámená…
Pretože v Írsku už to zašlo až tak ďaleko: Istý pedagóg odmietol nazývať žiaka zámenom „oni“. Povedal, že sa to prieči jeho kresťanskej viere. Škola ho poslala kvôli tomu načas domov, na „administratívny dištanc“. On však naďalej dochádzal na výučbu. A keďže porušil aj súdne nariadenie nezúčastňovať sa vyučovacieho procesu, bol na istý čas zatknutý.
Takéto disciplinárne sankcie už vás môžu v zahraničí postihnúť, pokiaľ sa, napríklad, budete držať svojej viery, a nepristanete na tiché prijatie novej formy „dúhovej totality“…
Kedy to príde aj k nám?
Marián Kluvanec