Česká internetová DVTV vzbudila nevôľu veriacich, keď na reláciu s kardinálom Dukom lákala kontroverzným momentom. Hosť chcel totiž v istej chvíli predčasne ukončiť rozhovor…
Stala sa veľmi zvláštna vec: konzervatívne a prokresťansky ladené médium Postoj v článku o relácii s emeritným (vyslúžilým) kardinálom Dukom píše štýlom, z ktorého vychádza ako jasný víťaz jemu oponujúci moderátor DVTV Martin Veselovský (slovenskú odnož online televízie moderuje Miro Frindt, ex-STVR). Vybrali totiž pasáže, v ktorých je Duka zahnaný do úzkych. Dokonca uvádzajú, že „bolo vidieť, že sa necíti komfortne a je z otázok nervózny.“ Alebo inde, že bol vyvedený z rovnováhy. A jeho nesúhlas s formou kladenia otázok moderátorom je vykreslený ako slabosť.
Položme si však otázku: Keď je v dnešnej ultraliberalizovanej dobe niekto s konzervatívnymi postojmi vystavený na pranier médií, môžeme sa čudovať, že stráca trpezlivosť alebo vnútornú rovnováhu?
Nedokážem pochopiť, prečo Postoj komentoval dané interview tak, ako ho komentoval. Diskusia sa predsa týkala mnohých tém, nielen všadevyťahovanej homosexuality či otváracieho ceremoniálu Olympijských hier. Nuž – ich vec (a ich zodpovednosť pred Bohom).
Český dominikán Benedikt Mohelník zhodnotil situáciu na sociálnej sieti takto: „Z celého rozhovoru je patrné, že Martin Veselovský je po celou dobu ve veliké mentální převaze. Dominik Duka často nerozumí otázce, protože ji špatně slyší, anebo nezachytí její smysl. Jeho odpovědi jsou často mimoběžné a roztěkané. Ve skutečnosti na žádnou z otázek neodpověděl. Co hůř, rozhovor neobsahuje snad jednu souvislou větu, natož pak souvislou úvahu na jakékoliv téma. Z rozhovoru se nelze prakticky nic smysluplného dozvědět. Dominik Duka nedokáže na otázky adekvátně reagovat a nedokáže ovládat emoce v docela běžné situaci rozhovoru. Ano, projevují se zde z dřívějška známé osobnostní rysy Dominika Duky a styl jeho reakcí. Jenomže v tomto případě vstupuje do hry zdravotní stav a postupující věk.“
Ako sa hovorí: Niekedy je mlčať zlato. Z akého dôvodu niekto bombarduje vlastné rady? Je prinajmenšom nezdvorilé takto hrubo zhodiť brata vo viere. Keď už, tak sa vyjadrím diplomatickejšie, a s dôrazom na vekový a údajný zdravotný hendikep kardinála. Ale písať, že nedokáže ovládať emócie, že nič zmysluplné nepovie?
Človek viery by veru mal viac vážiť svoje slová…
Aspoň dodal, že zverejnenie toho rozhovoru považuje za etické zlyhanie DVTV. S tým nemožno nesúhlasiť. Znovu sa vyjavilo, ako liberálne médiá neodolajú žiadnej kontroverzii či senzácii, aby si získali pozornosť publika…
Čo tam po morálke!
Neuralgickým bodom debaty je moment, kedy kardinál vytvorí pomyselnú trojčlenku medzi parížskou, moskovskou, a berlínskou olympiádou z čias nacizmu. Moderátor je zarazený, ako môže klásť Paríž do jednej roviny s ostatnými. Kardinál hovorí o tom, ako škodlivé ideológie likvidujú identitu človeka a pretvárajú ho na svoj obraz.
Bez toho, aby sme boli zorientovaní v téme, by sme mu tiež nemuseli porozumieť. Duka totiž hovorí v súlade s poznaním, že komunizmus, nacizmus a liberalizmus (pozor, liberalizmus nie je to isté, čo parlamentná demokracia!) sú ideológie s výrazným obsahom škodlivých prvkov. Samozrejme, že prvé dve menované zasahovali do ľudskej integrity (či už morálnej alebo fyzickej) násilne, donucovacími prostriedkami. Nik nespochybňuje hrôzy holokaustu či gulagov. Nedajme sa však zmiasť ani liberálnymi heslami o bezhraničnej láske a slobode! Veď čo nám to sústavné, priam nekonečné „uvoľňovanie oprát“ prinieslo? Alkoholizmus, narkomániu, gambling, plné psychiatrické liečebne, bezdomovectvo, spoločenský rozkol a chaos, a v neposlednom rade aj trend „genderovej dysfórie“, teda „pocit“, že vaša duša nie je v „súlade“ s telom…
A odrazu naše deti netušia, či sú ten, tá, to alebo ono (na slovenskom vidieku možno aj onô). Čo je, mimochodom, práve psychologický fenomén rozkladu identity, o ktorom hovorí Duka.
Človek s takými problémami si určite zasluhuje pozornosť a starostlivosť,avšak nie tým, že ho budeme podporovať v mrzačení vlastného tela! Tento názor zastáva napríklad aj exprezident Zeman.
Po ďalšie, moderátor vnucuje kardinálovi svoj názor, že ceremoniál OH bol umeleckým dielom. Kardinál tvrdí, že bol urážkou. Moderátor oponuje, že to je len jeho (kardinálov) názor, a nepopisuje „realitu“.
No tak moment! Koho realitu? Odkedy je moderátor debaty arbitrom „jedinej“ pravdy?
Najmä v takej zložitej téme, ako je umenie (či už vysoké alebo dekadentné). V jeho životopise nájdeme, že po gymnáziu nedokončil vysokoškolské štúdium histórie – už to o niečom svedčí; u nás máme paralelu v Hanzelovej zo SME. A čo ešte môžeme z jeho „CV“ vyčítať? Že je ateista!
Aké prekvapenie…
Pozrite, sám som študoval žurnalistiku a mám doktorát z estetiky. Na základe mojich poznatkov zjednodušene a v skratke tvrdím, že centrálna problémová pasáž ceremoniálu, teda ten zhluk žúrujúcich bizarných rôznopohlavných indivíduí pri stole evokujúcom Poslednú večeru sa nekonal podľa žiadnej choreografie – len sa tam „predvádzali“. Pokiaľ chce niekto takéto lacné extempóre označovať za legitímne umenie, potom by sa mal vrátiť do školy, lebo mu podstatné niečo uniklo…
A keď nepomôže ani extra lekcia z umenovedy, potom len jednoducho nemá vkus.
Lenže samozrejme, títo novodobí „novinári“ (Veselovský získal v brandži rôzne ceny) disponujú výraznými rečníckymi schopnosťami a čarom osobnosti, a tak v priamej polemike pred kamerami, teda na ich domácom ihrisku, im bude málokto rovnocenným partnerom.
Redaktor sa snaží Dukovi vyvrátiť tvrdenie, že sme sledovali odkaz na Poslednú večeru s tým obohraným „argumentom“ tvorcov programu, že išlo o inú alúziu – konkrétne na obraz Slávnosť (antických) bohov. Na to kardinál Duka začína vstávať z kresla s tým, že by radšej ukončil debatu.
A má pravdu!
Pretože súčasná, tzv. „recepčná estetika“ nepovažuje za podstatné, aký bol autorský zámer pri tvorbe diela – podľa recepčnej estetiky je podstatné to, ako dielo pôsobí na recipienta, teda príjemcu. A tu nech sa mi nik nesnaží nahovoriť, že málo známy obraz málo známeho maliara zo 17. storočia o bakchanáliách naskočí širokej verejnosti do mysle ako prvý! Väčšina ľudí ani nebude tušiť, že existoval!
Dovolím si preto tvrdiť, že pri pohľade na tú scénu si desať divákov z desiatich vybavilo práve ikonickú Poslednú večeru. Kto sa snaží presadzovať iný názor, je evidentne špekulant. Veď si len porovnajte tie maľby a scénku z OH, napríklad TU alebo TU a utvorte si vlastný, autonómny, ničím a nikým neovplyvnený názor.
Ale vyjdem v ústrety liberálom: Ešte aj pokiaľ by sme pristúpili na – za vlasy pritiahnutú – hru, že teda nejde o urážku Krista a viery, ale o scénu zo života pohanských božstiev, čo si z toho máme vziať? Že organizátori schvaľujú bujarú, neviazanú zábavu ako nový spôsob života? S návratom k pohanským tradíciám? Veď Dionýz je bohom zábavy a vína…
Toto podporil Olympijský výbor? Ten istý výbor, ktorý má propagovať hodnoty disciplíny, podávania výkonov, a jasného ducha?
Tak či onak z toho nemôžu vyjsť „čistí“. A kto ich obhajuje, ten takisto.
Lenže takto dopodrobna argumentovať pred kamerami, v neprirodzenej situácii, kde sa necítite ako ryba vo vode – na rozdiel od vášho oponenta (ináč, neviem, prečo by mal byť moderátor oponent, ale v poriadku), si vyžaduje enormnú argumentačnú zdatnosť, pohotovosť, bystrosť, a celkovú pripravenosť stáť vo svetle reflektorov sám proti všetkým.
Môžeme mať kardinálovi za zlé, že mu to nejde ako tým, ktorí sa pre túto mediálnu dobu narodili?
Môžeme mu mať za zlé, keď sa vyjadrí, že o podobnom lynči, ako zažíva teraz, sa mu nezdalo ani za bývalého režimu?
Tak sa zdá, že nastupuje novodobá éra prenasledovania veriacich. Tentoraz síce bez fyzickej ujmy a v rukavičkách, ale o to rafinovanejšie…
Marián Kluvanec